V utorok, verím, že mnohým z nás zaplesalo srdce a potešili sme sa. Už vtedy nám v ušiach mohli zaznieť slová dnešného žalmu či responzu: S radosťou pôjdeme do domu Pánovho.
V tomto dušičkovom čase ešte viac tieto slová „túžia započuť“ duše v očisti!
Moji milí, v tohtoročný mesiac november máme veľkú príležitosť – neostať len pri bolestnom spomínaní na našich blízkych, príbuzných, priateľov, ale sami si môžeme vybrať 8 dní, ktoré im „darujeme“, aby sme im pomohli čím skôr započuť tieto slová o radostnom vstupe do domu Pánovho.
Práve tým, že aj my vstupujeme do domu Pánovho (do našich kostolov) napĺňame svoje srdcia radosťou, ktorú nám nikto nemôže vziať. Ba čo viac, táto radosť má sama v sebe schopnosť rásť! A keď ju ja sám budem rozdávať, ona sa bude rozmáhať!
Chcem nás týmto zamyslením pozvať k tomu, aby sme neboli zarmútení z toho, že sa nám pri zapaľovaní sviečky nad hrobmi našich zosnulých, či pri myšlienke na nich „rozjatria rany“. Ale práve naopak, aby naša spomienka prinášala radosť, tým, že im môžeme pomôcť s radosťou vstúpiť do domu Pánovho v nebi.
Bolesť a smútok majú miesto v našich životoch, avšak, ako veriaci som pozvaný žiť život v radosti a nádeji! Keďže určite každý z nás sa teší, keď prichádza po dlhšom čase domov, ku svojim koreňom, do rodičovského domu! O to väčšiu radosť zakúšajú duše, keď sú vyslobodené z očistca a môžu vstúpiť do vlasti v nebi, odkiaľ prišli na svet, aby sa tam raz vrátili.