Evanjelium štvrtej pôstnej nedele nám v tomto roku ponúka ďalší z rozsiahlych Jánových príbehov. Počujeme tu o uzdravení slepca od narodenia. Keď sa bližšie pozrieme na tento text, tak zistíme, že sa tu veľmi často opakuje sloveso vidieť. V pôvodnom gréckom texte sú k tomu použité rôzne slovesá (prevažne sloveso „blépo“- 9x). V dvoch prípadoch však evanjelista používa iné sloveso („horáo“, ktoré v obraznom použití znamená pochopiť, rozpoznať, zakúsiť) a to hneď v prvom verši a následne až vo verši 37. Tieto dve výpovede sú tak vzájomne prepojené. V prvom prípade, Ježiš vidí slepca, ale nie iba fyzickým zrakom. On pozná aj jeho vnútro, pretože ho bráni pred apoštolmi: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia.“ V druhom prípade zas Ježiš hovorí bývalému slepcovi, že už videl Syna človeka, a je ním ten, s ktorým sa rozpráva. Toto Ježišovo tvrdenie je zaujímavé, pretože tento muž ho nemohol vidieť fyzickým zrakom, lebo naposledy sa s ním stretol, keď bol ešte slepý, na začiatku dnešného evanjelia. Ide tu teda o iný druh videnia, videnia v zmysle skúsenosti, poznania. „Slepec“ má skúsenosť s Ježišom, pozná ho vďaka jeho činnosti. Aj v dnešnom prvom čítaní nachádzame to isté sloveso v slovách Boha Samuelovi: „Ja nehľadím (horáo) ako človek. Človek vidí (horáo) iba vonkajšok, ale Pán vidí (horáo) do srdca.“ Tento „slepec“ má presne takúto skúsenosť: On nepoznal Ježišov vonkajší vzhľad, ale spoznal jeho srdce, ktoré mu prejavilo milosrdenstvo. Nakoniec však Ježiša vidí aj reálne „z tváre do tváre“, padá na zem a klania sa mu. Dostal od Ježiša dar poznávať tak ako je on sám poznaný.

Slepcov príbeh je príbehom každého človeka. Ježiš nás vidí, všíma si nás (v celej našej biede, problémoch, chorobách, strachoch...) rovnako ako slepca na začiatku evanjelia, a pozná nás lepšie ako sa poznáme my sami. My Ježiša reálne nevidíme, no aj nám dáva tento iný druh videnia v zmysle skúsenosti s jeho milosrdenstvom a láskou, ktoré sa prejavujú v rôznych udalostiach nášho života. Takto nám Ježiš umožňuje spoznávať jeho srdce. A raz ho aj my budeme môcť vidieť „z tváre do tváre“ a počuť slová: „Už si ma videl...“ Vtedy konečne úplne pochopíme a spoznáme, kde všade sme Ježiša stretli a ako sa o nás staral... Alebo povedané slovami sv. Pavla: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1 Kor 13,12)