V čase, keď sme azda ubolení zo situácie v spoločnosti, z toho, že naša živá túžba po Bohu v Eucharistiu pod spôsobom chleba nemôže byť naplnená - nám dnes zaznieva nádherný responz, ktorý vyjadruje prepojenosť Boha a človeka: Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom. Ponúkam nám pár troška „netradičných“ návrhov ako „uhasiť“ túto túžbu:
1. Žiť intimitu s Bohom
2. Mať čas
3. Snažiť sa byť v pohode
Po prvé nebojme zžiť sa s Bohom, mať s ním intímny vzťah, ktorý nebudujeme len vtedy, keď je všetko v poriadku, ale aj vtedy keď sú problémy. Zrejme najviac by to dokázali potvrdiť manželia – keď prichádzajú ťažkosti azda ich neriešia sami, ale hľadajú vzájomnú blízkosť, aby našli riešenie. O to viac by to malo platiť vo vzťahu s Bohom. V mojej túžbe po ňom, by som sa nemal báť intimity – teda otvoreného a úprimného vzťahu s Ním!
Po druhé mať čas, znamená darovať ho niekomu alebo niečomu. Krásne to vyjadruje vzťah zaľúbených ľudí – vtedy ani jeden nerieši ako dlho sú napr. vonku spolu, len túžia mať čas jeden pre druhého. Aby sme túžbu, či smäd po Bohu dokázali naplniť, uhasiť – je nevyhnutné mať pre Neho čas! (vypnúť TV, nechať PC, pustiť mobil ...)
Napokon, snažiť sa byť v pohode, je potrebné pre každého človeka. Pohoda to nie je len pocit, ale stav človeka, kedy vládne v jeho srdci pokoj, v mysli radosť a na tvári obyčajný úsmev. Vtedy nie je problém napĺňať túžbu po Bohu a hoci aj v jednej izbe žiť v pohodovom naplnení s Bohom.
Mária s apoštolmi nám všetkým ukázali príklad, že táto túžba po Bohu sa dá napĺňať, aj za zatvorenými dverami, keď očakávali Silu z hora.
Tak teda, pozývam nás: Skúsme napĺňať svoju túžbu po Živom Bohu, „netradičnými spôsobmi“?!