Evanjelium dnešnej 30. nedele v období cez rok nám predkladá pred náš zrak najväčšie prikázanie, ktoré nám pripomína povinnosť lásky k Bohu i k blížnemu!
Milovať, mať rád, ľúbiť v tejto modernej dobe nie vždy správne rozumieme a práve s tým dochádza aj k dehonestácii pojmu láska. Pozývam nás zamyslieť sa dnes práve nad tým, čo láska, mať rád, milovať, ľúbiť môže znamenať pre každého z nás osobne!?
Niekoho milovať (...) podľa mňa znamená predovšetkým prijať druhého človeka (mamu, otca, manželku/manžela, deti, priateľa, kolegu, šéfa ...) takého, aký je . Toto však nie je jednoduché, ale náročné!
Ale skúsme sa pozrieť na problém trošku hlbšie. A možno bude pre nás prekvapením to, k čomu sa dopracujeme.
Mnohokrát je nám zaťažko milovať, prijať toho druhého len preto, lebo nemilujeme – neprijali sme seba samých. Nepochopme to nesprávne – nemá ísť o sebalásku. Ale o lásku, ktorú dokážem dopriať sebe, totiž aj Sväté písmo nám hovorí – máme milovať blížneho ako seba samého.
Nemôžeme prijímať druhého takého aký je, kým neprijmeme seba samých takých, akí sme (prijať svoje vlastnosti, vzhľad alebo ohraničenie svojich schopností...) Toto neprijatie seba samého je základom neschopnosti prijať toho druhého, ak sám seba vidím, len v tom dobrom svetle a zabúdam aj na svoje nedokonalosti. Na druhej strane, nedokonalosti sa môžu pre mňa stať obohatením. A to tak, že sa k ním správne postavím. Samozrejme, má to háčik. Je náročné milovať druhého človeka, ktorý má tiež nedokonalosti, ak si sám tie svoje neuznám a vidím len cudzie. Preto musím zmeniť svoj pohľad a prijať človeka takého, aký v skutočnosti je.
Ak teda chceme naplniť najväčšie prikázanie kresťanstva, musíme sa usilovať milovať – prijať seba samých aj s tým čo je v nás nedokonalé, aby sme boli schopní milovať – prijať Boha i blížnych – a tak spoločne sa snažiť o dokonalosť i napĺňanie príkazu lásky všade, kam sa dostaneme...