Dnešné evanjelium je plné bolesti. Najprv Ježiš prehlási, že jeden z jeho najbližších je zradca. Príjemná atmosféra večere sa odrazu zmení na dusivé napätie. A keď sa zdá, že zradca odchádza von a zhromaždenie sa akosi „vyčistí“ ukáže sa, že ďalší z nich, Peter - Skala, Ježiša čoskoro zaprie...
Nemožno týchto dvoch odsudzovať, lebo v ich správaní nachádzame samých seba. „Nezaspieva kohút, kým ma nezaprieš“ je pre nás obrazom krátkej chvíle. Teda čoskoro ty aj ja zaprieme Ježiša. Vyberieme si zlo, hriech, diabla. Lebo človek je slabý a náchylný hrešiť. Našou výhodou je fakt, že Boh o tom vie. „Veď On dobre vie, z čoho sme stvorení, pamätá, že sme iba prach.“ (Ž 103)
Boh má s nami trpezlivosť, rovnakú, akú mal s Judášom, či s Petrom. Kým žijeme, máme možnosť sa polepšiť, zmeniť, ľutovať, začať od začiatku. A to nie je len fráza, ale veľký Boží dar! Dnes určite Ježiša zapriem, alebo aj zradím menším, či väčším hriechom. No zároveň mu môžem pozrieť do očí ako Peter, zaplakať, a nechať hriech. A môj Boh mi odpustí a pomôže mi začať od začiatku, lebo má so mnou súcit.