Semienko horčice je najmenšie zo všetkých semien. Je také malé, že ho pomaly nevidno na dlani. Musíte dávať pozor, aby ste ho nestratili. Napriek tomu, že je také malé, keď vzíde, prerastie všetky ostatné byliny, a je z neho veľký strom. Z takého maličkého sa stane také veľké.
Toto podobenstvo nám chce povedať, že Boh používa malé veci, aby uskutočnil veľké. Napríklad izraelský národ bol najmenší zo všetkých okolitých národov, a ten si Boh vyvolil, aby mu zjavil svoje meno. Skoro každý prorok bol malý a nepatrný v dome svojho otca, a jeho si Boh vyvolil, aby cez neho prehovoril k svojmu ľudu. Panna Mária bola nepatrná dievčina, neznáma, a práve ona sa stala Matkou Božieho Syna.
A pokračujme ďalej: Každý jeden z nás. Sme malí, biedni, bezvýznamní, dokonca hriešni. A predsa si nás vyvolil Boh, a aj do nášho srdca vhodil to semienko svojho kráľovstva. Prečo? Lebo Boh používa malé a bezvýznamné veci, aby ukázal svoju moc, a uskutočnil veci veľké. To že sa usmejem na iného človeka, že mu odpustím, že mu dám prednosť, že znesiem krivdu, že poslúžim a pomôžem, že budem milovať blížneho... to všetko sú malé a nepatrné veci. Kto o nich vie? Kto si ich všíma? Ako to zrnko horčice. Ale skrze tieto malé a nepatrné veci pôsobí Boh a raz ich pretvorí na niečo veľké, na súčasť svojho kráľovstva.