Bruno Ferrero: „Počkaj chvíľočku“ z knihy „Nebo v našom dome“:

V poslednom čase sa všade ponáhľam. Najčastejšie používam vetu: „Poklad, počkaj chvíľočku.“ Hovorím ju svojmu synovi, kým sa starám o jeho sestričku; hovorím ju svojej dcére, kým pomáham jej bratovi. Dokonca ju hovorím aj svojmu trpezlivému manželovi. Túto vetu používam za každých okolností.

Bolo to pred niekoľkými týždňami. Syn ma požiadal, aby som mu pripravila desiatu, a ja som mu, samozrejme, odpovedala: „Počkaj chvíľku.“ Ponáhľala som sa dokončiť, čo som mala rozrobené, a potom som mu pripravila desiatu. Sadol si za stôl a začal ju s chuťou jesť, kým ja som už rozmýšľala nad ďalšou prácou, ktorá ma čakala. Rozhodla som sa však, že si trochu oddýchnem, a sadla som si vedľa neho.

„Vďaka, že si počkal, kým popracem riady. Bol si naozaj veľmi trpezlivý.“ Syn prisvedčil a ďalej jedol chlieb s džemom. „Vieš čo, Samuel? V poslednom čase mám toho naozaj veľmi veľa. Vždy ťa musím požiadať, aby si chvíľu počkal, a až potom urobím, o čo žiadaš. Však vieš, prečo niekedy musíš počkať?" Pozrel sa na mňa so šibalským úsmevom. „Áno. Povieš mi: „Počkaj minútku, Samuel!', lebo potom ma môžeš počúvať oboma ušami. Ak ti niečo hovorím, kým robíš niečo iné, počúvaš ma len jedným uchom. Ale ak trpezlivo počkám, potom ma môžeš počúvať lepšie,“ povedal a slávnostne prikývol.

Skamenela som. Moje dieťa, ktoré nemalo ešte ani päť rokov, si situáciu vysvetlilo naozaj dokonale. Keď som mu hovorila: „Počkaj minútku!", vysvetľoval si to ako prejav lásky. Akoby som mu povedala: „Počkaj minútku, aby som ti mohla venovať celú svoju pozornosť,“ alebo „To, čo hovoríš, je pre mňa veľmi dôležité, chcem to počuť oboma ušami.“ „Samuel, máš úplnú pravdu,“ prisvedčila som. „Mám ťa veľmi rada a veľmi rada s tebou trávim čas. To, čo hovoríš, chcem počuť oboma ušami, lebo si pre mňa veľmi dôležitý,“ dodala som a tuho ho objala.

Keď som v ten večer ukladala Samuela do postele, vzal moju tvár do svojich dlaní a fúkol mi najskôr do jedného ucha, potom do druhého. Nerozumela som, čo robí, tak som ho požiadala, aby mi to vysvetlil. „Chcem si byť istý, že máš čisté uši, mama.“ Pritiahol ma k sebe a zašepkal: „Chcem si byť istý, že ma počuješ oboma ušami, keď ti hovorím, že ťa mám najradšej na celom svete.“ Do očí mi vstúpili slzy a zašepkala som: „Poklad, aj ja ťa mám najradšej na celom svete.“ „A ešte o kúsok viac," potvrdil svojim nádherným hláskom.

Pozornosť je druh lásky. Je to ten najcennejší dar, ktorý môžeme darovať druhému človeku.

Kto to bude dnes?

Koho potrebujem počúvať „oboma ušami“?