Keď som bol malý a počul som podobenstvo o rozsievačovi, vždy mi napadlo, že ten pán z príbehu nevie siať, že rozhadzuje úplne nešetrne, a že mu je jedno, kde skončia semená. Rozsieva, a ani poriadne nepozerá kde... Neskôr som zistil, že takto koná Boh. Dáva vždy, núka každému, nešetrí na nikom, nehľadí na okolnosti a prostredie, iba na človeka, nech už je jeho srdce akoukoľvek pôdou. Boh to robí preto, aby človeka zachránil.
Antoine de Saint-Exupéry v knihe Citadela píše: „Tvoriť, to môže znamenať i jeden nepodarený krok v tanci. I jeden nezdarený úder dlátom do kameňa. Nie je veľmi dôležité, s akým osudom sa ten či onen pohyb stretne. Dielo sa rodí rovnako z pohybov, ktoré zlyhali, ako z tých, ktoré sa podarili...“
Boh tvorí svoj plán s nami a v nás keď to chceme, i keď nechceme. Keď sme úrodnou pôdou, alebo práve tŕním, či kamením. Pracuje, aj keď sa mu človek vzpiera. Miluje, aj keď sa mu vracia nevďak a neláska. Udeľuje milosti, napriek tomu, že si ich človek nezaslúži... len aby ho zachránil. Taký je náš Boh. Nešetrný Rozsievač. Ale vďaka tomu máme čas premeniť naše tŕnisté, či kamenné srdce na také, ktoré bude prinášať úrodu.