„Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Spravodlivosť zákonníkov a farizejov bola len vonkajšia. Dodržiavali síce všetky predpisy, ale konali to len pre obdiv, pochvalu a uznanie ľudí. Len aby sa navonok všetkým ukázali, akí sú dokonalí. O vnútro sa vôbec nestarali. Pred ľuďmi boli dokonalí, pred Bohom úbohí – to bola ich spravodlivosť. Taká spravodlivosť ale nestačí. Kresťan nutne potrebuje väčšiu spravodlivosť na to, aby vošiel do Božieho kráľovstva. A väčšia je tá, v ktorej dominuje vnútro, srdce, dobrý úmysel. Nech ma vidí Boh a nie ľudia. Nech ma pochváli Boh, a nie ľudia. Nech ma odmení Boh, a nie ľudia.
V každom z nás je pokušenie vyniknúť, byť najlepší a preto obdivovaný. Pôstne obdobie je však časom väčšej spravodlivosti kresťana. Máme robiť nielen to, čo musíme, ale aj niečo naviac. A máme to robiť skryto, s dobrým úmyslom, pokorne. Aby nás pri tom videl iba Boh. Toto buduje kresťana a prináša Božiu odmenu... Pokúsme sa dnes o väčšiu spravodlivosť!