Vieme, čo je bezvýchodisková situácia. Všetko je stratené, nedá sa nič, len prijať ju. Ženu pristihli pri cudzoložstve, musí zomrieť, niet jej pomoci. Ježiš sa má k tomu vyjadriť, ale čokoľvek povie, mu poškodí. Niet mu pomoci.
Ježiš však má riešenie, lebo on ho vždy má: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ To znamená: áno, je vinná a treba ju ukameňovať, no nech začne ten, kto nemá hriech, lebo len taký má na to právo. Bezvýchodisková situácia má odrazu východisko.
Všetci odišli, a tým dosvedčili, že sami sú hriešni. Svätý Augustín na to vraví: „Ostali iba tí dvaja, ona biedna a on milosrdný.“ Ježiš, jediný bez hriechu, mohol hodiť kameň. Ale nehodil, ani neodišiel. Ostal, lebo mu išlo o tú ženu, bola vzácna v jeho očiach.
Arcibiskup Fulton Sheen vraví: „Neodsúdil ju, lebo on bude neskôr odsúdený miesto nej. Nevinný neodsudzuje, lebo bude trpieť za vinných. Spravodlivosť bude zachovaná, lebo on splatí dlh za jej hriechy; milosrdenstvo bude tiež zachované, lebo zásluhy jeho smrti sa budú vzťahovať aj na jej dušu.“
Medzi ženu a jej smrť vstúpil Ježiš. A to ju zachránilo. Bol to pre ňu nový začiatok. S nami je to podobne. Ak sa medzi nami a našou bezvýchodiskovou situáciou, situáciou hriechu, nájde aspoň trochu miesta pre Ježiša, všetko sa môže zmeniť a vyriešiť. Otázka znie: nájde sa tam pre neho trocha miesta?