Evanjelium prvej pôstnej nedele nás privádza na púšť, kde bol Ježiš hnaný Duchom a kde ho pokúšal satan.
Pôstny čas, do ktorého sme v tomto týždni vstúpili, môže byť, obrazne povedané, tou púšťou, ktorou aj nás môže viesť Duch alebo hnať satan!
Moji milí, púšť, teda „pôstny čas“ môže byť miestom, časom Božej blízkosti i samoty; slobody i pokúšania; Božej vernosti a ľudského pochybovania; lásky, ale i sporov; kráčania i pádov ...
Avšak, Boh je ten, ktorý nás prvý miluje a trpezlivo čaká na naše rozhodnutie nechať sa viesť Duchom „púštnou cestou“, ktorá nás pod Jeho vedením privedie do cieľa - večnej radosti.
Samozrejme, rozhodnutie je prvým krokom, ďalšími krokmi sú vernosť a vytrvalosť. Keď sa však rozhodneme, vedzme, že satan nás začne „hnať“. Evanjelista Marek neopisuje podrobne pokúšanie na púšti. Lenže ak si satan dovolil pokúšať pravého Boha a pravého človeka – Ježiša, o čo skôr nás biednych ľudí?!
Zamyslime sa nad jedným z mnohých „moderných“ pokušení satana, ktoré súvisí s púšťou – tichom – samotou – konfrontáciou so sebou. Na púšti človek zakúša samotu! Častým pokušením dneška je túžba nebyť sám, nebyť v tichu, ale v „hluku sveta“ a anonymite masy. Áno, človek je tvor spoločenský, avšak, aby sme spoločnosť mohli vytvárať je dôležité poznať sa. Samota by teda nemala byť útekom od ľudí, ale príležitosťou k opätovnému návratu medzi svojich. Ježiš sa nestal samotárom, ale nie raz zanechal svojich učeníkov, aby bol sám, sám s Otcom a potom posilnený, aby opäť prichádzal k ním a bol s nimi...
Milovaní, pokúsme sa nájsť si počas tohto týždňa „svoju pustovňu“, miesto kde sa stíšime, zastavíme a pouvažujeme azda aj nad prvou časťou dnešného evanjelia – rozhodol som sa nechať viesť Duchom „púštnou cestou“ alebo ma ženie satan na „hlučnú diaľnicu“ ...
Áno, sme na začiatku pôstneho obdobia, práve preto je dôležité robiť správne a dobré hneď prvé kroky, lebo naša budúcnosť sa tvorí teraz v prítomnom okamihu!