Koľkokrát do dňa „sledujeme“ iných? Súdime, posudzujeme, kritizujeme, porovnávame, vyhodnocujeme, robíme závery, možno aj krivo obviňujeme, osočíme, prifarbíme... Jediná veta z 1. dnešného čítania nás usvedčí, že na to nemáme právo, ani schopnosti. Iba Boh to môže robiť. Prečo? Lebo „Ty, Pane zástupov, súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie...“
Boh nevidí len výsledné skutky, ale aj srdce, úmysel, zmýšľanie človeka. Boh vie ako sa veci majú u každého. Aj keď dokáže človek oklamať celý svet, Boha neoklame. Nič pred ním neskryje, ani neprikrášli. Pred Ním neexistujú výhovorky. Boh pozná pravdu o nás, a preto súdi spravodlivo. Preto má právo súdiť.
Je dobré žiť v tejto pravde celý život, nielen v hodinu smrti, alebo až pred Božím súdom. Treba žiť s vedomím, že Boh je pri nás. Potom sa nemusíme báť, a môžeme naozaj Bohu „postúpiť každý náš spor“, lebo On ho rozsúdi správne.
Je úžasné skončiť v rukách sudcu, ktorý je zároveň naším najlepším obhajcom a priateľom. Ešte úžasnejšie je mať ho po svojom boku celý život...