Ježiš povedal mýtnikovi Lévimu, teda Matúšovi: „Poď sa mnou.“ A on hneď vstal a išiel za ním! Už toľkokrát predtým vstal a znova sadol na to isté miesto. Ale dnes nie. Dnes vstáva, aby vykročil za Ježišom a už nikdy sa nevrátil.
Ježiš ho neodsudzuje, nevyčíta mu jeho predošlý život. Veď toho, ktorý je už dosť bitý vlastným svedomím a spoločnosťou, netreba ešte viac biť. Ježiš to vie. Pozerá na neho s láskou. To je niečo, čo Lévi ešte nikdy nezažil. Úplné prijatie, bez podmienok. Taký aký si, poď za mnou.
Obraz istého maliara ukazuje ako sa Ježiš díva na Matúša a Matúš na neho. Je unesený týmto pohľadom a tou láskou. Z rúk mu vypadávajú peniaze a jednou nohou už vykračuje za Ježišom.
V tom je to tajomstvo. Pozeral na Ježiša. Keby sa bol díval ďalej na peniaze, Ježiša by si nevšimol, jeho „Poď za mnou“ by zaniklo v hluku. Pozeral sa a to ho zmenilo. A to je kľúč aj pre nás, pozerať vždy na Ježiša.
Každý z nás sedí na tej svojej mýtnici. Každý sa drží niečoho, čoho sa nechce vzdať. Poď za mnou teraz z tvojej lenivosti, poď za mnou z pohodlia pred televíziou, poď za mnou splniť si svoje povinnosti, poď za mnou sa na chvíľu pomodliť... Ježiš sa na nás díva s láskou. Nestraťme z očí Ježiša, aby sme mu dobre odpovedali! Díva sa na nás ako na Matúša. On vstal a šiel za ním. Čo urobíme my teraz?