„Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna...“ Zdá sa nám to nereálne, ale Boh môže aj toto. Zničiť naše hriechy. Šarlát premeniť na sneh a purpur na vlnu. Dôležité je však to slovíčko predtým: „Príďte, budeme sa pravotiť.“ Boh môže, ale musíme prísť k nemu. Veď kde inde môže človek ísť so svojimi hriechmi?! Jedine Boh nás môže zbaviť viny, dať odpustenie a udeliť pokoj. Príďte ku mne, nebojte sa, nenájdete u mňa odmietnutie, ani zavrhnutie. Nájdete súcit a odpustenie. Príďte a uvidíte veľké veci...
Pôst je časom nášho prichádzania k Pánovi. Máme si uvedomiť našu vlastnú zlobu a pritúliť sa k Nemu s dôverou, že nám s tým pomôže.
Nech sú nám na povzbudenie slová samého Ježiša sestre Faustíne: „Nech sa nijaký hriešnik nebojí ku mne priblížiť, hoci by jeho hriechy boli ako šarlát. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, aj keby ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je to tak u Boha! Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti.“
Poďme teda k Pánovi! Poďme si po milosrdenstvo!