Dnes máme sviatok Obetovania Pána v chráme. Mohli by sme tento sviatok nazvať aj sviatok stretnutia Boha so svojím ľudom. Toto stretnutie sa udialo na Vianoce pri jasličkách, ale teraz je to v chráme, oficiálne pred všetkými ľuďmi. Boh, Ježiš Kristus, prichádza medzi svoj ľud. Niektorí ho spoznávajú, iní nie...
V tento deň sa zvyknú požehnávať hromničné sviece: malé svetlo sviečky symbolizuje to najväčšie svetlo vo vesmíre, a tým je Ježiš. On je to „svetlo na osvietenie pohanov“ ako o ňom povedal Simeon. Pravé svetlo prišlo na svet. Ono osvieti oči nášho srdca. Ono spôsobí, že „vyjde najavo zmýšľanie našich sŕdc“.
Jedna bájka o zázračnom zrkadle hovorí, že keď sa doň pozerá dobrý človek, zostáva čisté, ale keď sa doň pozrie zlý človek, zrkadlo sa zarosí. Tak jeho majiteľ môže vždy zistiť charakter druhých ľudí. Toto robí Ježiš, on je takým zrkadlom pre nás a v nás. On odhaľuje, ukazuje, osvetľuje nás samých.
V každom okamihu života, každý deň, čokoľvek robíme alebo hovoríme, sme argumentom za Ježiša, alebo proti Ježišovi. Za toto svetlo v nás, alebo proti nemu. Je v našej moci toto svetlo v nás uhasiť, alebo nanovo zapáliť a tešiť sa z neho. Kresťan má byť svetlom pre ostatných. Ako Ježiš.