Počas tohto víkendu sme si mohli vyskúšať čakanie v radoch nielen do obchodu, ale aj na test počas celoplošného testovania Slovenska na COVID19.
Pri mojom čakaní ma zaujal jeden postreh, ktorý som započul a ním by som rád začal naše zamyslenie: Moje kolegyne už majú po testoch a tešia sa, lebo sú negatívne a ja som tu a netrpezlivo čakám na výsledok svojho testu. Už by som chcela mať aj ja takú istú pohodu doma.
Dnešný deň – 2. november je dňom, kedy si v Cirkvi spomíname na všetkých verných zosnulých. Oni, obrazne povedané, výsledok svojho „celoživotného testu“ už poznajú = „negatívny“, čiže tešia sa. Avšak ešte im chýba vytúžená pohoda v dome Otca ( V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.), keďže ešte musia čakať na moment, kým dôjde k spárovaniu výsledku s jeho vlastníkom. To by sme mohli prirovnať k času, ktorý sme my strávili čakaním na svoj výsledok testu. A po jeho obdržaní sme mohli odísť šťastní domov.
Moji milí, týmto prirovnaním z nášho aktuálneho času, ktorý prežívame, si môžeme uvedomiť, ako je ťažko dušiam v očistci, ktoré už vedia, že miesto v nebi majú isté, ale nepoznajú dĺžku času, kým dôjde k spárovaniu informácie. Pre nás bolo, azda, 15 minúť sedenia na stoličke „nekonečno“. Uvážme o čo náročnejšie to je pre duše trpiace v očistci pri znášaní ich očistcových múk!?
My sme v pozícii, že tento čas očakávania vytúženého spojenia s Otcom a zaujatia nebeskej pohody, môžeme týmto dušiam skrátiť. Preto nás pozývam k tomu, aby sme boli ochotní darovať týmto dušiam pár chvíľ zo svojho času (napr. modlitbou, obetavosťou ... za duše v očistci), a tak ich čas bolestného čakania skrátili a sebe získali ďalšieho orodovníka pri putovaní na tejto zemi.
Skúsime skrátiť niekomu čakaciu dobu!?