Keď sme začali písať tieto zamyslenia, dohodli sme sa, že skončia vtedy, keď sa otvoria kostoly pre veriacich. Dnes je ten deň, a za to treba ďakovať Pánu Bohu, aj keď by sme chceli, aby to vyzeralo trochu inak. Vďaka patrí vám všetkým, ktorí ste sem pravidelne chodili a čítali tieto riadky. Vďaka patrí Bohu, ak sa podarilo cez tých pár viet každý deň niekoho osloviť, povzbudiť, či len „udržať“ nad hladinou.
„Kto môže ísť k prameňu, nech nejde ku krčahu s vodou“, povedal kedysi slávny da Vinci. Oddnes vás pozývame k Prameňu, ktorým je sám Boh. On čakal nás všetkých dlhé mesiace a teraz, keď k nemu znova môžeme prísť ako spoločenstvo, bude rozdávať svoje dary.
Dnešné prvé čítanie hovorí o Štefanovi, že jeho tvár žiarila ako tvár anjela. Iste preto, že stretol Ježiša, uveril mu a žil ho naplno. Dokonca ho videl sedieť po pravici Otca. Nech sa táto premena uskutoční aj v nás. Nech odchádzame zo stretnutia s Kristom zo žiariacou tvárou, naplnení jeho láskou a odhodlaní žiť podľa jeho vôle a svedčiť o ňom všade, kde budeme.
Stretneme sa pri Ježišovi v kostole. Buďme dobrí!