Už dávnejšie prebehol v Amerike výskum, pri ktorom si psychológovia všímali rozdiel v tvárach a v správaní mnohých ľudí medzi tým, keď vstupovali do kostolov, a keď z nich odchádzali. Nie u všetkých, ale ukázalo sa, že ľudia odchádzajúci z kostola prejavovali viac pozitívnej mimiky, úsmevu, pokojnejšiu náladu a vyrovnanejšie správanie...
V dnešnom evanjeliu máme vetu, ktorá to možno vysvetľuje. Ježiš, kráčajúc po mori, sa blíži k vystrašeným apoštolom a hovorí: „To som ja, nebojte sa!“
I dnešný človek má svoje strachy a stresy, prežíva často rozčarovanie zo vzťahov, neúspech v práci, či v rodinnom živote. Okrem toho ho ťaží vina za zlé skutky a stále menej lásky, ktorej sa mu dostáva od iných. O strese z pandémie ani nehovoriac. Myslím, že Ježiš nám chce všetkým povedať, a zvlášť vo veľkonočnom období, presne tu istú vetu: Nebojte sa, ja som to, vzchopte sa! Som pri vás, starám sa o všetko vaše, ak mi to dáte...
O chvíľu sa znova otvoria brány kostolov pre veriacich. Kiežby sme my všetci, ktorí budeme vstupovať, stretli vnútri Ježiša, ktorý zmení nielen výzor našej tváre, ale hlavne naše srdce. Kiežby sme mu nanovo dali svoje životy a všetko, čo ich tvorí. Kiežby sme znova úprimne uverili jeho pokojnému a láskyplnému hlasu: Neboj sa, ja o všetkom viem, a o všetko sa postarám!