Včera večer sme na fare sledovali krásny koncert Miroslava Žbirku. Zaznela i pieseň Čo bolí, to prebolí... Tieto slová by sme mohli aplikovať na Ježiša. Trpel, znášal bolesti, obetoval všetko za nás, ale skončilo to. Bolesť prebolela. Zvíťazil. V tomto jeho víťazstve sa nachádza nádej pre každú jednu našu bolesť a kríž. Tiež majú svoj koniec. Raz...
Kľúč je však v jednej dôležitej veci: v prítomnosti Ježiša v našom živote, v našej bolesti, v našom kríži. On musí byť pri nás. Lepšie povedané my musíme vnímať, že tu je. Chestertona, známeho anglického spisovateľa, sa jeden novinár po jeho obrátení spýtal: „Keby sa teraz náhle objavil a postavil sa vedľa vás vzkriesený Kristus, ako by ste reagovali?“ Chesterton na to odpovedal humorom jemu vlastným: „Čo je to za otázku? Veď On tu už stojí!“
To je odpoveď a návod zároveň. On už je tu! Stojí vedľa nás. Len si to musíme uvedomiť. Všimnúť si ho. Mária Magdaléna, zronená bolesťou, ho tiež nevidela. Nevšimla si, že je priamo pred ňou. To sa môže stať aj nám. Keď dáme prednosť našej bolesti, sklesnutosti, zúfalstvu, krížom, a neuvedomíme si, že Kristus preto zomrel a vstal zmŕtvych, aby nám práve v tom pomohol a bol s nami.
Teda ešte raz, čo by ste robili, keby vzkriesený Kristus stál vedľa vás? Stojí tam? Otvorme oči srdca a uvidíme ho.