Jeden nešťastník stroskotal na opustenom ostrove. Spočiatku mal nádej, že sa odtiaľ dostane, a rozličnými spôsobmi dával signály lodiam, ktoré sa plavili v diaľke. Nikto si ho však nevšimol. Blížila sa zima, a preto musel myslieť na nejaký príbytok, kde by prečkal do jari. Holými rukami si postavil malú drevenú chatrč. Keď si raz v noci založil oheň, aby sa trochu zohrial, zdriemol a bolo neskoro. Chatrč sa chytila a zhorela. Ledva stačil vybehnúť. Bola to zúfalá situácia. Najstrašnejšia noc jeho života. Avšak keď sa rozodnilo, neďaleko ostrova zbadal loď, ktorá práve spúšťala čln, aby sa kapitán s niekoľkými námorníkmi dostali na breh. Stroskotanec sa spýtal: „Ako ste mohli vedieť, že som tu?“ Kapitán odpovedal: „Videli sme ten obrovský oheň, ktorý ste založili...“
V dnešnom evanjeliu máme tiež jeden obrovský oheň: nekonečnú biedu, veľké utrpenie a priťažký kríž jedného človeka – malomocenstvo. Ale súčasťou ohňa je aj dôvera v Ježiša – ak chceš, môžeš...! Tento oheň pritiahol záchrannú loď, Ježiša. On je vždy tam, kde mu človek dôveruje, a kde ho prosí o pomoc. To je spôsob, akým môžeme byť aj my zachránení z našej biedy. I dnes. Stačí s dôverou zavolať na Ježiša...