Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo... Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“
Vanutie vetra môže prinášať vôňu alebo zápach. To isté prináša aj každý človek — prináša „vôňu“ alebo „zápach“ všade kam prichádza. Človek si to často neuvedomuje, ale je to súčasť našej prirodzenosti.
Azda nie raz sme si všimli na sebe, či na druhých nepohodu, strach, nervozitu, stres, „zápach hriechu“, ktorý vyčíňa práve z nepokoja, strachu z minulosti, či strachu o budúcnosť... je to vôňa, ktorá „odpudzuje“... prináša ju diabol.
Na druhú stranu, si tiež všímame, keď k nám prichádzajú ľudia s úsmevom, radosťou, v pohode a pokoji... je to vôňa, ktorá priťahuje, teda vôňa pokoja, ozajstnej krásy a radosti... ktorá je od Pána.
Moji milí, krstom sme nadobudli opätovne príjemnú vôňu! Počas Veľkej noci na vigíliu si každoročne obnovujeme svoje krstné zasvätenie, znovuzrodenie sa z vody a z Ducha Svätého. Avšak, bolo by to málo „iba“ čosi „obnovovať“ a nechcieť rásť. Obrazne povedané, každá jedna svätá spoveď je akoby kúpeľom na očistenie našej duše, pomáha nám v raste. Následne ľútosť je tou príjemnou vôňou, ktorá prináša pokoj a radosť ako nám, tak aj všetkým ku ktorým prichádzame...
Nebojme sa používať „voňavku“ ľútosti, lebo tá nám pomáha rásť v pokore a je ozdobou duše a závdavkom pokoja a radosti...