V evanjeliu máme dnes dvoch bratov - Petra a Ondreja. Mali prácu – boli rybármi. Na tú dobu to bola dobrá a istá práca, aj keď namáhavá a ťažká. V rybolove s nimi spolupracovali iní dvaja bratia – Jakub a Ján. Jedného dňa sa ale všetko zmenilo. O svoju prácu prišli z hodiny na hodinu, lepšie povedané hneď. Vzdali sa jej. Ježiš im ponúkol nové poslanie a novú prácu: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“.
Dobre si všimnime ich odpoveď: „Oni hneď zanechali siete a išli za ním.“ Jakub a Ján ešte zanechali aj svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním. Nepýtali sa, aká bude mzda, čo to znamená ísť za ním, nepýtali sa na svoje budúce povinnosti. Nechceli čas na rozmyslenie, ani skúšobnú dobu. Ich odpoveďou je to, že všetko nechajú a hneď idú za Ježišom.
To slovo „ihneď“ je zarážajúce i prekvapujúce. A zároveň tak veľmi láka... V akom som dnes stave? V akom stave je môj duchovný život a moja duša? Čo moje vzťahy?
Keď chceme ísť za Ježišom, musíme to urobiť hneď teraz. Minulosť nezmeníme a na budúcnosť nemáme dosah. Jediné, čo máme vo svojich rukách je táto chvíľa. V nej sa môžeme hneď rozhodnúť pre Ježiša. Odložme rozhodnutie na zajtra a možno ho nikdy nespravíme...
Ježiš pozýva dnes i mňa: Poď za mnou! Hneď! Čo odpoviem?