V 1. dnešnom čítaní počujeme Mojžiša, ako apeluje na izraelský ľud, aby si uvedomili, aký poklad majú v prikázaniach od Boha. Doslova ich nabáda, aby boli hrdí na to, že ich dostali. Lebo cez nich im je Boh nablízku, vedie ich a poúča. Mojžiš im káže, aby prikázania strážili a uskutočňovali. Vtedy sa o nich bude hovoriť ako o múdrom a rozumnom národe...
Tieto prikázania sú aj naše. Desatoro je náš poklad, naša cesta do neba. Strážime si ho? Sme hrdí, alebo unavení a podráždení uskutočňovatelia príkazov? Gándhí sa raz vyjadril, že nenašiel na svete nič lepšie, ako je kresťanstvo a jeho náuka, a že by sa iste stal kresťanom, keby sa samotní kresťania aj správali podľa tejto svojej náuky. Ale vraj najväčším argumentom proti kresťanstvu sú samotní kresťania... Veľmi trefné vyjadrenie.
Nie ten druhý, ale ja! Ja musím žiť správne, ja musím uskutočňovať príkazy, ja musím hľadať Boha vo svojom živote, ja musím byť svedkom Krista vo svete. Ja musím dobre žiť svoju vieru. Musím začať od seba. Vtedy budem vidieť zmenu aj vo svete.