Ak som to správne vyrátal, uplynulo 98 dní od poslednej Štedrej večere na Vianoce 2020, po ktorej sme si našli pod stromčekom viac, či menej cenné darčeky. Dnes si pripomíname Poslednú večeru Pána Ježiša, pri ktorej nám zanechal najcennejšie dary, aké kedy vymyslel: lásku, kňazstvo a Eucharistiu. Za tie dnes máme ďakovať, lebo ony sú našou pomocou na ceste do neba.
Evanjelium dnešnej večernej omše obsahuje jednu dôležitú, krásnu, i zarážajúcu vetu: „...miloval ich do krajnosti.“ Boh nás miluje, a nie hocijako, ale do krajnosti! Preto urobil to, čo urobil. Preto sa ponížil, prišiel na svet do chudobnej maštale, preto sa zohol a umyl nohy učeníkom, preto ustanovil kňazov za svojich nástupcov, preto vstúpil do eucharistického chleba, preto zomrel na kríži. Až do takej krajnosti nás miloval a miluje. V dnešný deň by sme mali mať pred očami Ježišovu lásku. Ona vyvrcholí zajtra na kríži a zvíťazí pozajtra, keď premôže smrť i hrob. Láska je to jediné, čo si človek berie z tohto sveta, a čo mu osoží pre ďalší svet, pre večnosť. Láska je vlastne jediné prikázanie, ktoré nám Ježiš dal: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“ A On nás miloval do krajnosti.
Sme povolaní milovať rovnako, a tak sa pripodobniť nášmu Pánovi a Bohu. Máme v tom medzery, ale tiež máme toho najlepšieho učiteľa. Učme sa od neho láske. Srdce naplnené láskou a ochotné ju dávať ďalej sa podobá Ježišovmu srdcu. Ježišu, pretvor moje srdce, podľa svojho srdca!