Dnes sa Ježiš dostal do sporu s farizejmi a zákonníkmi, ktorí patrili medzi vzdelancov a odborníkov na Boží zákon, avšak, často ho dodržiavali iba navonok. Vonkajšok bol pre nich dôležitejší ako to, čo mali v sebe, vo svojom srdci.
„Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“ Práve tento verš môže byť pre nás dnes podnetom k uvažovaniu a zároveň k spytovaniu si svedomia.
Čo vytláča Boha z môjho srdca, čomu dávam prednosť pred Ním...?
Pravá úcta k Bohu nám pomáha postaviť ho na prvé miesto, aj keď je to niekedy náročné, lebo Boh nežiada „trochárčenie“ či vyjednávanie. A na druhú stranu postoj úcty voči Bohu, ba aj voči človeku sa vo svete často stretáva s nepochopením...
Pozývam nás teda dnes zastaviť sa a uvažovať nad mojou osobnou úctou voči Bohu...
Aby sme nepatrili k tým, ktorí „iba“ hovoria pekne a s úctou o Bohu, ale ich srdcia sú ďaleko od Neho, ale k tým, ktorých srdce, myseľ i ústa sú v jednote...