Slávime dnes sviatok posvätenia Láteránskej baziliky. Je to jedna zo 4 hlavných rímskych bazilík. Voláme ju Matka všetkých chrámov. Kým nevyhorela, bola sídlom pápežov, ako je dnes bazilika sv. Petra. Téma chrámu je preto aj v dnešnom evanjeliu.
V Ježišovej dobe chrám navonok funguje, obety sa prinášajú, ale je spustošený duchovne. Sám Ježiš ho nazýva tržnicou. Musela prísť autorita, ktorá mala moc, a ktorá si mohla dovoliť urobiť poriadok v chráme. Ježiš, Syn Otca. Obnovil chrám, znova ľuďom pripomenul, načo chrám je, a aká je jeho úloha.
My poznáme ešte iné chrámy, nie rukou zhotovené. Dôležitejšie. Sme nimi my sami. Ako píše sv. Pavol: „Azda neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?!“ Aj keď sa snažíme, predsa sme slabí ľudia. Aj náš chrám občas spustne, občas zanedbáme starostlivosť o neho, musíme ho z času na čas obnoviť, opraviť, postaviť nejaký múr, vyčistiť nánosy a nečistotu, ktorá tam je... Nemôžeme ho raz vyčistiť, a už sa o neho nestarať.
Znova musí prísť autorita s mocou, ktorá povie, čo je dobré a čo je zlé. Ježiš je tou autoritou, on je našim zrkadlom, našim vzorom, podľa ktorého vieme, ako má vyzerať ten náš chrám, naša duša, srdce. On je predsa Pánom nášho chrámu.
Nositeľ Nobelovej ceny Jorgensson povedal, že v každom človeku je vyvýšené miesto, akýsi trón. Niekto na ňom má svoje ego, iný peniaze, či moc. Ale najšťastnejší je ten, kto na tomto tróne má Pána Boha. O to sa teda snažme, aby tam vždy bol Boh. Často ho prijímajme v eucharistii, zjednocujme sa s ním a aj sa pýtajme, čo sa mu nepáči na našom chráme, čo ešte treba vylepšiť, aby náš chrám nebol tržnicou, ale miestom modlitby. Miestom, kde stretneme Boha, a kde on bude mať dôstojný príbytok.