Jeho učeníci hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ (Mk 6,35-36)
Mnohí by sme sa vedeli stotožniť s touto reakciou učeníkov a to práve preto, že naša ľudská a prirodzená reakcia je taká, že hľadáme tú ľahšiu cestu.
Avšak, Ježiš sa nestotožňuje s postojom učeníkov, hovorí: „Vy im dajte jesť.“ (Mk 6, 37) Pozýva k čomusi náročnejšiemu, aby človek urobil aspoň to máličko, daroval čosi zo svojho a On to potom dotvorí - urobí zázrak aj z mála, ktoré do toho vložíme.
Dnes si o to viac môžeme uvedomiť ako „málo“ stačí, aby Boh konal vo mne a cezo mňa – „iba“ zohnúť kolená, vyznať slabosti a vystrieť ruky ... lebo pri každej svätej omši je mi ponúkaný kúsok Chleba, ktorý prináša život do môjho života - lásku v Láske i milosť v Milosti.
Avšak, problém je azda v tom, ČO CHCEM HĽADAŤ – spôsoby ako , alebo dôvody prečo ...
Príležitostí sú aj napriek náročnej situácii, ktorá prebieha vo svete ... „zohnúť kolená denne pri spytovaní svedomia; uznať svoju nedokonalosť; vystrieť ruky k duchovnému sv. prijímaniu ... ukázať najbližším srdce na dlaniach, darovať čas ...“
Je na každom z nás či ponúkneme to „máličko“ zo „svojho“, aby sme sa mohli už len „diviť“ nad spôsobmi ako On koná v nás či cez nás ...