5. nedeľa v cezročnom období nám pred náš zrak predkladá ľudskosť. Ľudskosť, ktorou sa Ježiš túži dotknúť každého jedného z nás!
„Ježiš pristúpil k nej (k Šimonovej testine), chytil ju za ruku a zdvihol.“ Nežná ľudská starostlivosť, cez ktorú sa prejavovala Božia dobrota. Cez Ježišovu ruku prechádza Božia moc. Totiž, vždy keď sa dotýka Kristus človeka, dotýka sa ho v celistvosti (nielen tela, ale aj jeho vnútra, ducha) jeho problémov, dvíha ho a uzdravuje.
Moji milí, Ježiš aj nás, každého zvlášť a osobne túži chytiť za ruku, zdvihnúť a uzdraviť – cez toto obyčajné gesto, aby mohol neobyčajne konať v živote človeka mocou svojho Ducha, ktorý prináša mesiášsky pokoj!
Prostredníkom tohto Ježišovho dotyku a ľudského konania môže byť ruka kňaza pri žehnaní, rozhrešení, pri vzývaní Ducha Svätého nad obetnými darmi...
Prostredníkom však môže byť aj ruka manžela, otca, ktorý robí znak kríža na čelo svojich najbližších alebo ktorému nie je „cudzie“ „z ničoho nič“ objať, dať bozk, potešiť svoju manželku a deti ...
Milí muži, manželia, otcovia rád by som dnes zvlášť nám pripomenul túto ľudskosť, aby sme sa stotožnili s postojom Ježiša Krista, ktorý sa dotkol nielen tela, ale aj ducha...
Vedzme, že toto „neobyčajne obyčajné gesto = ľudský dotyk, môže uzdraviť nie jednu chorobu v našich manželstvách, rodinách či vzťahoch!“
Následná reakcia po takomto prejave ľudskosti, dotyku ...?! „Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.“ Petrova svokra uzdravená spontánne opätuje ľudskosť, dotyk... navrátené sily (tela i ducha) vložila do služby druhým, teda s láskou ich obslúžila...
Pokúsim sa aj ja sprostredkovať „zázrak uzdravenia...“?
Napríklad „neobyčajne obyčajným ľudským dotykom...“