Dnes nás evanjelista Matúš pozýva uvažovať nad jedným z dôsledkov našej viery – úrodou. Totiž, každý z nás dostal „vinicu“ – svoj život. A tak očakávame, že naša viera ako semienko, ktoré do nás druhí zasiali bude prinášať úrodu.
Viera by mala byť žitá nielen v nás, teda nielen čosi, čo sme pasívne v krste prijali, ale i navonok — to čo žijeme vo svete! Vtedy „vinica“ = život kresťana bude pravou vinicou s úrodou.
V septembri 1944 bol bombardovaný kostol v Münsteri vo Vestfálsku. Bombardovanie poškodilo aj kríž na chóre. Ukrižovaný stratil obe ramená. Na mieste, kde sa kedysi rozprestierali ramená, je dnes nápis: „Nemám iné ruky, iba vaše.“
Moji milí, táto známa udalosť „o kríži bez rúk“, môže byť pozvaním pre nás k tomu, aby sme sa zastavili a pýtali sa samých seba či sú naše ruky – rukami Krista!? Teda rukami, ktorými žijem svoju vieru a zároveň prinášam aj ovocie... Inak povedané, sú moje ruky rukami, ktoré by chcel mať Kristus, aby pracovali v jeho vinici? Ba čo viac sú moje ruky ochotné „nechať sa pribiť na kríž“?
„Pretože Ježiš Kristus už nie je na zemi telesne prítomný, chce tu byť v kresťanoch, ktorí majú byť vo svete jeho očami, srdcom, rukami a nohami.“ hovorí William Barclay.
Pokúsme sa opäť dnes priniesť aspoň malé ovocie svojho života viery, napríklad v dobrom skutku, ktorý vykonáme rukami, či slovom, ale s láskou! Tak ako Boh, ktorý z lásky k nám nám daroval svojho Syna, aby sme my mali život...
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.