„Sýty žalúdok tajomné veci neuvidí.“
Toto africké príslovie, ktoré sa používa dodnes, poukazuje na fakt, že s plným žalúdkom sa ťažko dosahujú (vidia) veci duchovné. Ak má človek hojnosť všetkého, sotva si spomenie na Pána Boha. Len v nedostatku si vie vážiť aj veci bežného dňa. Len keď mu niečo chýba, vie prosiť a pozdvihnúť oči k nebu.
Naši slovenskí biskupi vyhlásili na niekoľko nasledujúcich piatkov pôst z kategórie najprísnejších, teda tak, ako na Veľký piatok. Trikrát do dňa sa najesť, z toho raz dosýta. S úmyslom, aby sa zastavila pandémia, ktorej sa akosi nevieme zbaviť.
Iba 3x do dňa?! Vždy sa mi to zdalo málo. Každý Veľký piatok som cítil hlad. Prichádzala chuť na rôzne jedlá. Túžil som dokonca aj po tom, čo som nemal až tak rád. Až kým som nepočul jedného kňaza, pôsobiaceho v Rwande, hovoriť o tom, ako tam má 6- členná rodina vrámci obedného menu v ponuke hrsť ryže a trochu špinavej vody. Hneď som si povedal, že jedlo 3x do dňa, z toho raz dosýta, je ešte poriadny luxus...
V boji proti pandémii sme skúsili už mnoho vecí. Skúšame vždy ďalšie s nádejou, že pomôžu. Skúsme k celej tejto našej snahe pripojiť aj pôst. Je to prejav poslušnosti voči našim biskupom, a je to prejav našej dôvery v Božiu pomoc. Možno práve toto ešte chýba.
Keď nám bude škvŕkať v bruchu, keď budeme mať chuť na niečo dobré, keď budeme cítiť hlad, spomeňme si na tých, čo cítia hlad každý deň, a spomeňme si tiež na Pána Boha. V tomto našom dobrovoľnom nedostatku ho prosme o pomoc pre nás, i pre celý svet.