„On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“”
Slová dnešnej udalosti z evanjelia nám pred náš zrak predkladajú otázku: Aká je moja viera? Živá, bojazlivá či mŕtva ...?
Viera nie je „poistka“ pred katastrofami, tak ako ani modlitba nie je „ochranou“ pred chorobami, úrazmi a ľudskou zlobou. Ako viera, tak aj modlitba sú účinnými „pomôckami“, vďaka ktorým dokážeme zvládať náročné situácie v našom živote!
Povrchní kresťania sa modlia, aby boli uchránení pred skúškami a bolesťou. Skutočný kresťan sa obracia k Bohu v čase skúšky, aby mu daroval dostatok síl ju s Ním zvládnuť.
Vierateda nie je čosi hmotné, ale je to živý vzťah – vzťah, ktorý sa buduje! Žiť svoju vieru znamená spoliehať sa nielen na svoje sily a danosti, ale dokázať sa odovzdať do Božích rúk a plne Bohu dôverovať, že urobí v mojom živote zmeny, ktoré považuje osožia mne i druhým ľuďom.
Moji milí, nezúfajme, ale žime živý vzťah s Ním cez vieru, ktorú sme prijali. On aj napriek problémom a ťažkostiam, ktoré na nás doliehajú – je Boh s nami, ktorý nedovolí, aby jeho verní zahynuli...
„On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.”