Lampou je človek, svetlom je Kristus – spoločne dokážu osvetľovať cestu, ktorou je život!
Moji milí, touto krátkou myšlienkou nás chcem pozvať k zamysleniu sa nad tým či ja som lampou, ktorá prináša plameň svetlo Krista a tak svieti na ceste života?!
Dnes zatiaľ nemáme možnosť ísť do kostola a „ukázať“ či sme lampy, ktoré prinášajú aj svetlo – Krista v sebe. Avšak, máme možnosť byť horiacou lampou so svetlom Radosti, Nádeje a Lásky vo svojom dome, byte či v práci, teda na ceste životom!
„Hmatateľnú odpoveď“ by sme očividne našli každý z nás v kostole na sv. omši v momente sv. prijímania. Ak som lampou, ktorá svieti svetlom Krista, vstávam zo svojho miesta a idem ešte viac „rozžiariť“ svetlo v sebe. Ak som lampou, ktorá dohorela, ostávam sedieť na mieste ... („Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť.“)
Snažme sa hľadať pre svoju lampu miesto na „svietniku“ = doma, v práci, autobuse ..., nie preto, aby sme sa ukazovali, ale preto, aby sme s pokorou prinášali Krista = Svetlo radosti, nádeje i lásky tam, kde je tma a temnota...!