Milujte svojich nepriateľov ... Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
Dnešný úryvok evanjelia nám predkladá spôsob ako môžeme dosiahnuť dokonalosť, teda, svätosť života už tu na zemi. Sme pozvaní zamyslieť sa nad láskou k nepriateľom, ktorá je síce náročnou cestou k dokonalosti, ale o to väčšiu radosť nám môže priniesť tu na zemi i vo večnosti!
Prirodzená túžba v človeku je mať viac. Viac nie len v materiálnom slova zmysle, ale aj v duchovnom. Avšak, aby sme toto „viac“ = dokonalosť, získali, znamená to aj väčšiu námahu a ochotu čosi obetovať!
V súvislosti s túžbou získať dokonalosť, teda to „viac“, by mal byť človek ochotný zriecť sa svojho pohodlia, vlastného egoizmu, pýchy a všetku svoju aktivitu, silu vkladať do konania s láskou a v láske, čo privádza k pokorovaniu a umenšovaniu seba. Rozmenené na drobné – nepozerať kto ide oproti mne, ale srdečne pozdraviť; nespomínať si na krivdy, ktoré mi boli spôsobené, ale žiť prítomný okamih; prijať človeka aj s jeho chybami a s láskavým slovom ho usmerniť...
To je dokonalosť žitá už tu na zemi, keď dokážem darovať čas, lásku i odpustenie nielen tým, ktorí sú mi milí alebo sa milo a pekne správajú ku mne, ale keď čas, lásku i odpustenie hoci s námahou a vypätím síl dokážem rozdávať, ponúkať vypočítavému, pohŕdavému, vysmievajúcemu sa, pyšnému, neprajnému človeku..., teda ľudsky povedané, s otvoreným srdcom a rukami pristupovať ku všetkým ľuďom a milovať aj „nepriateľov“.
Vzorom nech nám je sám Boží Syn, ktorý konal všetko s láskou a pre lásku, aby nám v tejto láske vydobil nádej na dokonalosť vo večnosti!
Túžba po „viac“, po dokonalosti by v nás mala byť zakorenená, avšak, je dôležité na ňu nezabúdať, ale si ju pripomínať, keďže každý z nás sme na prvom mieste zodpovedný za spásu svojej vlastnej duše ...