Milovaní, dnes počujeme v Božom slove tri výzvy k prosbe, k hľadaniu a ku klopaniu.
V dnešnom zamyslení sa chceme zastaviť pri prosbe. „Proste a dostanete!“ Prosba s láskou a pre lásku nie je čosi márne, ale veľmi vzácne a hodnotné. Len si predstavme prosiace dieťa (napr. o sladkosť), dokážeme odolať milej prosbe, ktorú dieťa k nám adresuje v dôvere, že my sme tí, ktorí jeho prosbu môžeme vypočuť?!
Dieťa prosí, lebo chce, nezamýšľa sa nad tým či to, o čo prosí aj potrebuje, resp. či to prinesie nejaký osoh do života, ba ani nad tým, či to je dobré. Človek schopný plne užívať rozum a slobodnú vôľu je pozvaný pri prosbe rozlišovať (povedané slovami z dnešného evanjelia – hľadať, aby našiel).
Následne moja prosba po rozlíšení toho, či je žiadúca, môže dospieť k „otvoreniu“. Keď ju prednesiem (zaklopem) Bohu, On ako dobrý a starostlivý Otec, ak uzná že ide o dobrú vec prosbu vypočujea potom budem zakúšať tuženú radosť z blízkosti a vypočutia Otca...
Skúsme aj my, ako Božie deti, naťahovať ruky k Bohu Otcovi, lebo on dáva z lásky, On je láska sama. Avšak, aj my sme pozvaní prosiť s láskou i múdrosťou. Áno, prosiť nám nie je cudzie, lebo každý z nás čosi potrebuje, alebo po niečom túži. Avšak, ak k prosbe pridáme aj schopnosť prosiť rozvážne a s múdrosťou, vtedy dokážeme vnímať, že sa nám bude aj dostávať to, po čom túžime a o čo prosíme.
Nezabudnime však na to, že načiahnúť ruku k Otcovi a prosiť ho, čosi stojí...vyprosujme si teda schopnosť správne rozlišovať i odvahu zaklopať s múdrou prosbou Otcovi...