Máme dnes sviatok Katedry sv. Petra. Od 4. storočia sa slávi 22. februára na pamiatku dňa, kedy sa Peter podľa tradície ujal vedenia Cirkvi v Ríme. Ale tento sviatok má pôvod v dnešnom evanjeliu.
Za koho ma pokladáte vy? Za všetkých odpovedal práve Šimon: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Jednoduchý rybár odpovedá tak, ako nikto pred ním. Jeho slová prekračujú všetko, čo dovtedy o Ježišovi bolo povedané ľuďmi. Peter hovorí o ňom nie ako o človeku, ale ako Mesiášovi, ako o Synovi živého Boha, teda toho jediného Boha, ktorého Židia uctievali. Neskutočné, že toto Peter povedal.
Ježiš o Petrovi vypovie tiež neskutočné veci: že sa bude od tejto chvíle volať Peter -Skala, že na ňom bude stáť Cirkev, a že on – Ježiš, uzná v nebi všetko to, čo Peter rozhodne vo viere a mravoch na zemi. Neskutočné, že Ježiš toto povedal.
Skala je ešte krehká. Peter bude musieť ešte mnoho pracovať na sebe. Ešte Ježiša nebude vo všetkom chápať, bude ho odrádzať od smrti, opustí ho v Getsemanskej záhrade, dokonca zaprie. Petrovo srdce sa však neskôr zmení, oľutuje chyby, vyrastie v láske, stane sa vodcom. Boh na ňom predsa postaví svoju Cirkev.
Peter a jeho nástupcovia, pápeži, sú krehkou skalou bez Ježiša. Ale ak uznajú svoju krehkosť a odkázanosť na Boha, môžu počítať s jeho pomocou. Budú skalou, na ktorej bude Cirkev stáť a pekelné brány ju nepremôžu. A to platí aj pre nás. Bez Boha sme ničím. S ním máme a môžeme všetko. Bez Boha prehráme. S ním budeme určite víťazmi.