„... povolal k sebe tých, ktorých sám chcel...“
Povolanie – Pán povoláva do služby. Ježiš si nevyberá podľa postavenia, ale podľa potenciálu, ktorý v nás vidí a má nádej, že sa ukáže a rozvinie, keď HO budeme ochotní nasledovať!
Pozývam nás zamyslieť sa nad povolaním, keďže aj teba/mňa si Pán povolal na základe potenciálu, ktorý vidí vo mne/v tebe. Povoláva nás do služby – tak nám ukazuje svoju plnú dôveru! Do služby v rodine, v zamestnaní, v škole, v každodennom živote ... Dôveruje našim schopnostiam pracovať pre neho vo svete. Presne tam, kde nás On posiela, či pošle.
Moji milí, nepovedzme si: „ Toto nie je pre mňa, sú povolanejší ako ja.“ Takýmto postojom by sme sa začlenili „iba“ k „neodpovedajúcim na povolanie“, ale my máme túžiť a chcieť to „viac“. Povolaný je každý, závisí už len na mojej odpovedi, či sa budem približovať k tomu „viac“, teda k odpovedi svojim postojom, skutkom – nemusím sa báť toho, že budem musieť svedčiť slovom o svojej viere – postačujú maličkosti robené s láskou. Každý dokáže svoje povolanie učeníka, svedka Krista napĺňať v službe obyčajným úsmevom, objatím, potľapkaním po pleci, blízkosťou... a vedzme, že ak takto využijeme potenciál, ktorý v nás je - môžeme ešte účinnejšie napĺňať svoje povolanie vo svete ako keby sme ho museli napĺňať len siahodlhými rečami ...