Včera sme slávili druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá je aj nedeľou Božieho milosrdenstva. Ako povedal svätý Ján Pavol II., ktorý ustanovil v Cirkvi tento sviatok: „Viera je jedno veľké dobrodružstvo s Bohom.“ Každým povzdychom, ktorý je aj na začiatku tohto článku, túto našu vieru posilňujeme, a dobrodružstvo viac prežívame.
Opakom viery je nedôvera. O nej povedal sám Ježiš sestre Faustíne, keď sa ho pýtala, čo ho najviac bolí: „Najviac ma zraňuje to, že mi málo dôveruješ.“ Už Adam a Eva v raji boli pokúšaní v oblasti dôvery. A v tomto sme pokúšaní my všetci. Náš nepriateľ vyhráva vtedy, keď zlyhávame v dôvere v nášho Pána, lebo tým sa od neho vzďaľujeme. Náš život musí byť teda neustálym cvičením dôvery Bohu. Musíme v nej rásť. Dôvera je tou nádobou, ktorou prichádzame k Bohu, k prameňu jeho milosrdenstva. Čím je väčšia, tým viac milostí si odnesieme. Aj žalm na dnešný deň nás uisťuje, že „šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na Pána“. Ale čo to znamená spoliehať sa na Pána? Významový slovník píše, že spoliehať sa znamená mať istotu, že niekto niečo vykoná. Spoliehať sa na Pána teda znamená, že sme si istí jeho pomocou v našom živote, prítomnosťou v našich skúškach a krížoch, jeho nasadením za našu spásu, správnosťou jeho riešení a hlavne tým, že nás nikdy neopustí a nenechá samých. Toto a mnoho iného vyjadruje veta: Ježišu, dôverujem ti! Žalm vraví, že kto bude toto robiť, bude šťastný. A to chce byť každý z nás.
Ježišu, dôverujem ti aj teraz. Aj v tom, čo ma dnes čaká. Aj v tom, čomu nebudem rozumieť. Viem, že raz mi dáš odpoveď na všetko.