Žalm, ktorý je zaradený do dnešnej liturgie slova, je pre mňa osobne jeden z najkrajších, čo sa týka obsahu, ale aj hudobného prevedenia. Opisuje náladu tých, ktorí sa vrátili z dlhého babylonského zajatia naspäť do svojej vlasti. Nádherný hudobný nápev len pomáha človeku, aby sa stíšil, a dobre si uvedomil slová.
Po dlhom zajatí, po čase, keď sme boli v cudzej krajine, vo vyhnanstve, budem počúvať, čo na to teraz Boh. A čo On na to? On hlási pokoj svojmu ľudu, spásu tým, čo sa ho boja. Hlási, že v krajine bude prebývať jeho sláva, to znamená On sám. Boh sa ide ujať ľudu, ide k nemu prebývať. Ľud ho predtým opustil, ale Boh mu teraz odpustil. Boh a vyvolený ľud sú znova spolu. Milosrdenstvo Boha sa stretáva s vernosťou ľudu. V dôsledku tohto obnovného vzťahu Boh dá znova svoje požehnanie a zem znova vydá svoje plody.
Nejde len o plody viniča, figovníkov, či pšenice. Tento žalm je nadčasový, teda platný aj pre našu dobu, a zároveň prorocký, lebo opisuje to, čo sa stane s človekom, keď sa vráti k svojmu Bohu, keď ho začne znova poslúchať a uctievať...
Vráťme sa k Bohu a On nás požehná. Obráťme sa, uznajme svoje previnenia a On nám dá pokoj a spásu. Urobme mu priestor v našom živote a On rád príde so svojimi darmi. Nič lepšie si ani nemôžeme priať...