„Prečo sa my a farizeji často postíme a tvoji učeníci sa nepostia?“
Tento verš z dnešného evanjelia nás upriamuje na to, aby sme si aj my – kresťania uvedomili podstatu pôstu, pôstneho času.
Totižto pôst (všeobecne) nemá byť cieľom nášho duchovného života, rastu. Ak ním je, tak sme nepochopili jeho význam. Pôst je jeden z prostriedkov ako dosiahnuť cieľ. A čo je teda cieľ? Pre kresťana by ním mala byť večnosť = nebo.
Moji milí, dnešný úryvok evanjelia môže byť výzva pre nás, aby sa nám prostriedok nestal cieľom, alebo ešte niečím dôležitejším. Ak si niekto nezvolil ten istý prostriedok (predsavzatie) na stretnutie s Bohom ako my, ale nejaký iný druh (modlitbu, skutku milosrdenstva, alebo niečo iné), doprajme mu to a tešme sa s ním na ceste k dosiahnutiu cieľa.
Bohatstvo Cirkvi je v tom, že ponúka množstvo prostriedkov , voľbu necháva na každom jednom z nás – zvoľme si múdro a ostaňme verný ...
Nehádajme sa s nikým kvôli jeho voľbe a ani ho neodsudzujme, veď hlavné je, že sa stretne s Bohom, ba čo viac, môže byť aj inšpiráciou pre nás, ak zistíme, že náš prostriedok k dosiahnutiu cieľa nás k nemu neprivádza...