Azda nie raz si povzdychneme – „ Bože daj mi nejaké znamenie!“
Dnes počujeme o tom, ako farizeji žiadajú znamenie – avšak oni od Ježiša žiadali znamenie, nie aby ho poznali, ale aby ho pokúšali...
Moji milí, Boh nám denne dáva svoje znamenia, aby sme ho poznali - problém je azda v tom, či ich chceme objavovať aj v obyčajných veciach. Máme strechu nad hlavou, pokrm pre posilnenie tela, školu na vzdelávanie, prácu na obživu, rodinu pre lásku...
Možno si pri tom aj povzdychneme (ach, keby to bola pravda), ale ak to takto nevnímame sme pozvaní k tomu, aby naši najbližší v týchto „obyčajných veciach“ cez nás videli znamenia a prítomnosť Boha ...
Pokúsme sa objavovať Boha v znameniach bežného života, ktoré nemajú „zapadať prachom“ všednosti, či samozrejmosti, ale mali by privádzať k vďačnosti i radosti z Božej milujúcej starostilosti ...
„Znamenia dostávame denne, stačí máličko, chcieť ich objavovať a vidieť aj v „každodennosti““...