... žijeme uponáhľaný život, a tak vždy, keď mám príležitosť, snažím sa spomaliť a trocha „pribrzdiť“ to rýchle tempo. Najviac sa mi to darí, keď si len tak sadnem do našej kaplnky a nechám sa unášať príjemnou atmosférou a silou modlitby.....
Aj minule som tak sedela a moje myšlienky sa začali krútiť okolo svätých omší, ktoré máme pravidelne v utorky a štvrtky niekoľko rokov. Možno to neviete, ale na každú svätú omšu pripravujú a chystajú obetné dary naše deti. Obyčajne prinesú potraviny ako napríklad múku, cukor, ryžu, cestoviny, „sáčkové“ polievky, konzervy, kávu alebo čaj, niekedy je to aj ovocie, cukríky či keksy...... Samozrejme, že sa na tom podieľajú hlavne ich rodičia, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Ale viete, kde všetky tieto obetné dary končia? Celé roky ich posielame charite. Poviete si, no a? Ale keď sa lepšie zamyslíme, žiaci našej školy sa učia tým gestom mnohým veciam..... napríklad tomu, že nie všetci sme bohatí, že mnoho ľudí žije v biede, že je normálne pomáhať a zdieľať osudy iných .... učia sa byť solidárni, nezištní, nezávidieť si, pomáhať si navzájom v ťažkostiach a v konečnom dôsledku plnia aj vôľu Nebeského Otca: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Mt 25, 40
