Moji milí, dnes nás pozývam zamyslieť sa nad hodnotou dobrých skutkov.
Predpokladom SKUTKOV je moja aktivita a tou je niečo konať. Konanie začína už v myšlienke a ona nás privádza k rozhodovaniu pustiť sa do niečoho alebo to zanechať. Až po samotnom „rozhodnutí sa“ nasleduje činnosť.
Na to, aby skutky nadobudli prívlastok „DOBRÉ“ je potrebná schopnosť človeka rozlišovať ich! Rozlišovanie je samo o sebe veľmi náročné, o to viac v duchovnom živote. Predsa však sme všetci pozvaní k tomuto procesu, ktorý človeku umožňuje vidieť bez zmätku
a dvojznačnosti to, čo odlišuje jednotlivé objekty, či ciele nášho konania.
Ponúkam jednu radu k rozlišovaniu – spýtajme sa seba samých či dané rozhodnutie má potenciál priniesť pokoj do môjho života, ak áno smelo do toho! Lebo iba vtedy tento prívlastok naberie plnú platnosť.
Avšak podstata dobrých skutkov tkvie v dobrovoľnosti, teda slobode. Ak chýba sloboda, skutok môže byť síce stále dobrý, ale stráca PUNC NEZIŠTNOSTI – ktorý je akoby pridanou hodnotou slobodného konania.
Pozývam nás dnes k nezištnému konaniu dobrých skutkov, aby každému jednému z nás prinášali pokoj a radosť do našich životov! (porov. Flm 1,14)