Boh nie anjelom podmanil celý svet! Ale už v knihe Genezis (Gn 1,28-29) sa dozvedáme, že človeku dáva celé dielo stvorenia na spravovanie.
Dnešné prvé čítanie a žalm nám túto skutočnosť aj v tomto čase panovania pandémie vo svete pripomínajú: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu položil pod nohy.“ Boh nám všetko dal na spravovanie – On je Majiteľ darov, ktoré sme my prijali alebo ešte len prijmeme – „ človeče čo máš, čo by si nebol dostal.“ (1 Kor 4,7)
Milovaní, skúsme sa dnes zastaviť a uvažovať nad tým, ako ja spravujem mne zverený majetok – neplytvám ním? Vážim si ho? ... Avšak, neostaňme len pri spravovaní hmotných majetkov a statkov - áno, aj to je potrebné, ibaže nik z nás si so sebou do večnosti nevezme nič, čo nahanobil na tomto svete.
Každý raz predstúpi pred Boha a nič veľké, nič zvláštne sa od nás nebude vyžadovať – azda len to, aby sme ukázali „svoje dlane...“
Správa neznamená iba „s múdrosťou“ rozkazovať, ale pracovať na spoločnom dobre, nie len pre mňa, ale aj pre druhých. V praktickom živote ide o ochotu zodrieť si ruky pre druhého, pripustiť mozole na svojich dlaniach, pridať ruku k dobrému dielu... aby nepracoval len jazyk, ale i ruky, nehovoriac o srdci, ktoré v dlaniach môžem darovať...
Moji milí, aké budú tie moje dlane...?
Krásne bez mozolí - ale prázdne ..., alebo ubolené, zodraté - ale plné ...?