Čo robíš?
Niekto tu hovorí?
Áno, už roky na teba volám, ale ty nepočúvaš.
Kto si?
Som tvoj Boh.
A čo chceš?
Pýtam sa ťa, čo robíš.
Modlím sa.
Čo je to modlitba?
Modlitba je rozhovor s Pánom Bohom.
To ako so mnou?
Áno.
Ale veď ty sa toľko modlíš, a so mnou sa rozprávaš teraz prvý raz.
To nie je možné! Takmer vždy som bol sústredený na modlitbu…
Správne si povedal: na modlitbu, ale nie na mňa. Dával si pozor, či dobre recituješ naučené formulky, ktoré ti mali dať reč, keď sa tvoje srdce cítilo byť prázdne.
Hovor mi teda o modlitbe.
Modlitba je rozprávanie záhradníkovho srdca o ružiach, ktoré vykvitli v jeho záhrade a ktoré mu urobili takú radosť, že sa s ňou musel podeliť aj so mnou.
Modlitba je plač matky nad chorým dieťaťom, ku ktorému povoláva aj mňa.
Modlí sa ten, kto mi rozpráva o svojej láske, o tom, ako túži po nej a ako sa o ňu bojí. Modlí sa ona, keď mi odkrýva svoje srdce, plné ľúbosti k nemu.
Modlí sa dieťa, keď mi rozpráva o starostiach s pokazenou kolobežkou a o pávom pierku, ktoré našlo cez víkend.
Modlí sa starec, keď sa mi sťažuje na choré nohy a na oči, ktoré už dobre nevidia.
Modlí sa každý, kto mi otvára svoje srdce bez rozdielu, či je to srdce prosiace a či trpiace, zamilované alebo sklamané, staré alebo mladé. Musí to však byť srdce, ktoré miluje.