Ako priblížiť deťom Sväté písmo? Ako s nimi čítať biblické príbehy, aby ich neodradili či nevystrašili? Deti môžeme na Bibliu „predpripraviť“ tak, ako ich pripravujeme na to, že raz budú rozprávať, takže sa s nimi rozprávame, alebo im dávame do rúk lyžicu ešte predtým, než sa s ňou naučia jesť.
„Nikdy nie je priskoro začať oboznamovať deti s Bibliou a jej príbehmi. Každý príbeh sa dá podať zjednodušene či skrátiť tak, aby mu dieťa rozumelo,“ myslí si psychologička Katarína Gromošová. „Deti milujú rozprávky, príbehy, potrebujú zažiť víťazstvo dobra nad zlom, potrebujú sa na chvíľu premeniť na krásne princezné a udatných rytierov. Práve takýchto príbehov je Biblia plná – príhod o statočných bojoch, vytrvalosti, odvahe, o víťazstve dobra nad zlom, o láskavosti či pomoci druhým.“
Problémom teda nie je otázka, či deťom čítať Bibliu, ale ako ju čítať. Rodič, učiteľ, kňaz alebo vychovávateľ musia sprostredkovanie biblického príbehu prispôsobiť veku dieťaťa – to predsa platí aj v iných oblastiach výchovy.
Najmenší potrebujú názornosť
Najmenšie deti od roka a pol potrebujú predovšetkým veľké obrázky, krátke texty a jednoduchý jazyk. „Oboznamujú sa so základnými pojmami a postavami (stvorenie sveta, prví ľudia, Noe, Mojžiš, narodenie Ježiša). Ako rastú, vnímajú viac podrobností a súvislostí. Aj malé dieťa vie na základe jednoduchých udalostí rozoznávať pocity postáv (radosť, smútok, hnev), už dvojročné dieťa vie, že boľačku treba pofúkať, smutného pohladkať, s veselým sa radovať. A týmto jazykom dieťaťu môžeme vysvetľovať aj základné udalosti z Biblie,“ tvrdí Katarína Gromošová. Netreba pritom zabúdať, že malé deti sa vedia sústrediť maximálne desať minút.
Deti v predškolskom veku majú rady interakciu – potrebujú sa dotýkať a vnímať veci všetkými zmyslami, preto je dobré používať názorné predmety, ktoré si budú vedieť predstaviť. Napríklad: „Boh si vybral Noema, aby zachránil všetky zvieratá na zemi. Povedal mu, aby postavil archu. Archa je obrovský čln. Noe naň zobral všetky zvieratá. Potom prišla potopa. Archa napokon doplávala na suchú zem a Boh urobil na oblohe dúhu.“ Deti si môžu príbeh zahrať pomocou hračiek a na konci ho zopakovať. Využiť možno k danému príbehu aj piesne, básne či hry. „Zhruba do veku siedmich rokov žijú deti vo svojom magickom svete, v ktorom sa rozprávka prelína s realitou a všetko je možné. Hltavo nasávajú všetky príbehy, ktoré sú okolo nich, a nenásilnou formou sa z nich učia. Pritom sa formuje ich charakter,“ dopĺňa psychologička.
(pokračovanie v ďalšom čísle)