Taký bol cieľ našej cesty v sobotu 20. 10. do Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach. Birmovanci a zopár animátorov sa mohli osobne presvedčiť, ako to funguje v zariadení, ktoré má okrem iného v náplni svojej činnosti pomoc zdravotne postihnutým, bezdomovcom, matkám s deťmi, ktoré sa stali obeťami násilia a týrania, rodinám s deťmi bez domova, deťom po ukončení ústavnej starostlivosti v detských domovoch, sirotám, slobodným matkám a všetkým núdznym, ktorí to potrebujú. Stretli sme s ľuďmi, ktorí našli v Žakovciach dočasný domov, prijatie, ktorí si navzájom pomáhajú, učia sa viac dávať, nielen prijímať. Životné osudy ľudí, ktorí sa ocitli na pokraji spoločnosti v zdanlivo neriešiteľnej situácii, zjednocuje pohľad na Krista Veľkňaza, denná práca primeraná ich možnostiam a schopnostiam a sila spoločenstva, ktoré vzájomne vytvárajú. Videli sme aj „malé“ hospodárstvo, ktoré im pomáha sčasti svojpomocne zabezpečovať obživu, vlastnú pekáreň na chlieb, stavenisko na rozšírenie kapacít v zariadení, priestory na trávenie voľného času. Dostali sme aj možnosť vyskúšať si jazdu na koňoch.
Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v Levoči, kde sme zložili svoje „boľačky“ k nohám našej nebeskej Mamy. S vďačnosťou v srdci za p. kaplána Juraja, animátorov, nás samých, za dar zdravia, dar našich rodičov a blízkych, dar našich domovov, sme sa, aj keď s malou poruchou na autobuse, predsa šťastní a obohatení vrátili domov.
