Vyhlásený farský výlet na prvý prázdninový deň sa uskutočnil naozaj veľkolepo. Nedá nám, aby sme sa so zážitkami nepodelili aj s tými, ktorí sa ho nemohli zúčastniť. Meteorológovia nám potvrdili, že počasie na deň stretnutia s Pánom v prírode Belianskych Tatier a v Žakovciach je tam hore vybavené. Preto bez obáv sme do ruksakov okrem potravy a pitného režimu nabalili aj hrsť dobrej nálady a dávku predsavzatia, že všetci chceme vytvoriť jednu farskú rodinu. Všetky vekové kategórie výletu, batoľatá i tínedžeri s rodičmi, ale aj seniori nad 60 so striebrom vo vlasoch, dychtivo hádali, čo nás v tento deň čaká. Mnohí ani netušili. A bolo toho naozaj neúrekom.
Čakal nás nástup do autobusu v Sabinove a konečná zastávka v Bachledovej doline, kde nás vítala sedačková lanovka. Mnohí prvýkrát v živote okúsili hompáľanie sedačky a riadnu výšku pod lanovkou, ale nádherný výhľad a scenéria Belianskych Tatier pohltili všetok strach, ktorý mnohých na začiatku zmáhal a priniesol zážitok na celý život. No a potom sme zažili nádhernú trojhodinovú túru po hrebeni vápencových Východných Tatier, s pohľadmi na štíty hôr, Ždiarsku vidlu, ale ukázali sa nám aj Tri koruny vzdialeného Pieninského národného parku.
Vápencové Belianske Tatry skrývajú vzácnu faunu a fluóru. Nádherný to kúsok našej zeme, našich veľhôr s pestrosťou rastlinstva, kde sme sa cítili ako v predsieni nebeského raja. V každej rastlinke sme mohli vidieť dielo nášho Stvoriteľa. Dohodnuté stretnutie s Ním sa naozaj konalo. Takto sme to mnohí cítili. Po zdolaní túry sme sa ocitli v rázovitej podtatranskej dedinke v Ždiari, ktorá je klenotom Slovenska. Nádherná prírodná scenéria, s dreveničkami s muškátmi v maľovaných oknách, nám pohladila oči i srdce. Ešte malé občerstvenie, fotografovanie, posledné zamávanie Belianskym Tatrám a vyrážame smer Žakovce.
Tu nás čakajú obyvatelia Inštitútu Krista veľkňaza s o. Mariánom Kuffom, jeho prednáška o rodine, o potrebe otca a matky v rodine a ich doplnkovosti, prehliadka domácej zoologickej záhrady a jazda na koníkoch. Svoju vďačnosť za vydarený deň prednášame v kaplnke pri sv. omši, ktorú slúžil náš pán dekan. Hoci sme unavení, cítime pohladenie z neba. Posledné pozdravy s domácimi, poďakovanie a už sedíme v autobuse. Prvýkrát v živote sa mnohí modlíme nový ruženec k Sedembolestnej P. Márii a náš výlet končíme piesňou „Rodný môj kraj...“ Vystupovať, sme doma. Škoda..., ale možno nabudúce znova!
Pán Boh zaplať všetkým, čo nám umožnili tieto nádherné zážitky.
