Keď evanjelium hovorí o „premenení“ Pána, ukazuje nám Kristovu slávu, ktorá anticipuje jeho vzkriesenie a ohlasuje zbožštenie človeka. Kresťanské spoločenstvo si uvedomuje, že je – podobne ako apoštoli Peter, Jakub a Ján – vedené „na vysoký vrch do samoty“ (Mt 17, 1), aby jeho členovia znovu prijali v Kristovi dar Božej milosti, ako synovia v Synovi: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (v. 5). Ide o výzvu vzdialiť sa od každodenného hluku a ponoriť sa do Božej prítomnosti. On nám chce každý deň odovzdávať Slovo, ktoré preniká do hĺbky nášho ducha – tam, kde sa rozlišuje dobro od zla (porov. Hebr 4, 12) – a tým posilňuje našu vôľu nasledovať Pána.
