„V posledných týždňoch sme si v celej spoločnosti naordinovali pôst, zriekanie, obmedzenia. Prijali sme tento pôst z nevyhnutnosti a neochotne, aby sme si uchránili životy pred nákazou.
Odborníci a ľudia zodpovední za spoločné dobro však tento „pôst“ odporúčajú zodpovedne a nariaďujú legitímne – zdá sa že je to naozaj nevyhnutné na ochranu životov.
Verím, že sa s ním – hoc akokoľvek neochotne - zmierime, prijmeme ho, veď kto by si nechcel chrániť zdravie. Len nerozumný človek by samoúčelne riskoval ohrozenie života – ak sa tomuto nebezpečenstvu môže vyhnúť nejakým seba-obmedzením. Teda, aspoň si myslím, že takto by ma uvažovať rozumný človek.
...
Keď človek sleduje mediálne komentáre a sociálne siete v ostatných týždňoch, tak by mohol mať dojem, že sme sa, akoby šibnutím čarovného prútika, stali národom s najvyšším výskytov epidemiológov, virológov a krízových manažérov na meter štvorcový na celej zemeguli a priľahlom vesmíre. Kladiem si otázku, či je to len strach, hystéria, psychóza, panika, alebo aj zlomyseľnosť, či ideologická a politická urazená ješitnosť, ktoré z nás robia internetovo expresne rýchlo vyškolených odborníkov na všetko.
Kto si ešte pamätá detskú knižku dobrodružstvá Ferda Mravca, tak vie, čoho obrazom bol chrobák Truhlík, ktorý stále dookola hovoril: Ja som všade bol, všetko viem, všetko dokážem?!
Podobne aj teraz kopec ľudí naraz bleskurýchlo vie, čo presne by mali robiť zdravotníci, lekári, politici, ministri, premiéri, biskupi, pápež, svetová zdravotnícka organizácia a možno aj Organizácia spojených národov, ba aj to, prečo to, či ono Pán Boh dovolí, či dopustí, hlavne ak pritom súčasne tvrdí, že Pán Boh vlastne vôbec nejestvuje, - a je o tom ochotný vypisovať siahodlhé komentáre, plné sarkazmu, kritiky, irónie, výsmechu a urážok – pretože nikto z nich nie je v koži ani v kresle toho, koho kritizuje, a už vôbec nesedí na nebeskom tróne, ale spokojne si sedí za počítačom v teple domova, alebo v nejakej obskúrnej konšpiračnej alebo možno aj celkom osvietenej redakcii odkiaľ môže suverénne šíriť svoje hoaxy alebo komentáre či iné „múdrosti“, idúc pritom obrazne a dnes už žiaľ takmer aj doslovne „cez mŕtvoly“.
Áno existuje veľa spôsobov, akým sa dá píliť konár, na ktorom sedíme, ako jednotlivci i ako členovia celého ľudského spoločenstva. Napríklad odmietaním nevyhnutného pôstu, teda neochotou zrieknuť sa tvrdohlavého presadzovania vlastných túžob, hoci tieto sú na úkor spoločného dobra.
...
Sv. Apoštol Jakub, veľký učiteľ ovládania ľudského jazyka, oroduj za nás.“