Ak Kristus nevstal...
To, že Ježiš vstal zmŕtvych je najvážnejším, principiálnym dôkazom jeho božstva. Inak by sme mohli svoju vieru zabaliť, ako hovorí aj sv. Pavol: „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ Stalo sa to na tretí deň po jeho smrti: mnohé veľké veci sa udiali po istom tichu symbolických troch dní (stačí otvoriť Písmo), aj táto najväčšia. V tomto tichu rastie, mocnie naša viera, nádej i láska.
Fakty
Nevieme veľa faktov o tejto najväčšej udalosti vesmíru (sú malé ako horčičné zrnko, schopné odvaliť horu každej nevery; porov. Mt 17,20): zemetrasenie, Pánov anjel, odvalený kameň, na smrť vyľakaní strážcovia, prázdny hrob, ležiace plachty, osobitne zvinutá šatka... a vzápätí nasleduje najkrajší evanjeliový dialóg, prvý veľkonočný: Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?... Mária!... Učiteľ!... Už ma nedrž... (Jn 20,11-18).
Miss alebo matka? :-)
Pre tých, ktorým sa prirovnanie „miss“ veľmi nepozdáva, nazvime veľkonočnú nedeľu „matkou všetkých nedieľ“. Bez tejto prvej veľkej nedele našej viery by nejestvovala ani Kvetná nedeľa, ani nedeľa Božieho Milosrdenstva, či Dobrého pastiera, ba ani tá najnenápadnejšia nedeľa obdobia cez rok.
Deň Pánov
Vo chvíli zmŕtvychvstania Ježiš Víťaz vyhral nad celým vesmírom (priestorom) i časom. Bol to (a stále ešte je) najväčší Deň – Deň Pánov – Dies Domini... Keby sa nám podarilo do hĺbky prežiť toto veľkonočné ráno, každá chvíľa nášho života by mohla byť – vo viere – vydarenou nedeľou.
Viera ide za hranice rozumu
Žijeme v dobe, kedy sa každý ponáhľa. Ježiš sa ponáhľa s nami. Myslím, že to teológovia nejako strávia, ale mne sa zdá, že v nedeľu každý z nás môže už vopred oslavovať aj svoje vlastné vzkriesenie. Každú nedeľu. Oslavujeme svoje budúce nebo, šťastnú kúpu svojho večného bývania... Lebo On, Vzkriesený, už účet zaplatil, a to za každého z nás. Je ťažké tomu veriť? Žiaľ, treba si vybrať: buď veriť, alebo sa spoliehať len na rozum. Nemožno mať zároveň kresťanskú vieru aj „náboženstvo v rámci hraníc číreho rozumu“.